Všetko o volejbale | MASTERSPORT.SK

Volejbal

Volejbal je kolektívna loptová hra, ktorej názov je odvodený z dvoch anglických slov: volley (volej), čiže priame odohranie lopty, a ball (lopta). Vo volejbale proti sebe bojujú dve družstvá, ktoré štandardne tvorí šesť hráčov. Ihrisko má obdĺžnikový tvar a je rozdelené na dve rovnaké polovice sieťou. Hráči sa snažia dostať volejbalovú loptu cez túto sieť na súperovu polovicu, pričom ten musí spadnúť na zem, alebo musí dôjsť k inej situácii považujúca sa za takzvanú chybu, aby získali bod.

História volejbalu

Dnes sú známe dve verzie vzniku volejbalu. Obe verzie zhodne tvrdia, že volejbal pochádza z USA. Prvá verzia je neoficiálna a tvrdia, že volejbal vymysleli hasiči v Chicagu, ktorí si tak krátili voľné chvíle v čase, keď nemali výjazd. Oficiálna verzia hovorí o tom, že volejbal bol vymyslený v roku 1895 Williamom G. Morganom z YMCA v štáte Massachusetts. Táto verzia je pravdepodobnejšia a sama americká literatúra sa prikláňa k nej.

Morgan bol vtedajším učiteľom telesnej výchovy v kresťanskej organizácii YMCA (Young Men Christian Association). Morgan sa snažil vytvoriť bezkontaktnú, jednoduchú a zábavnú hru s minimálnym rizikom zranenia, ktorá by mohla byť prevádzkovaná v halách. Basketbal sa mu ako rekreačný šport zdala príliš fyzicky namáhavá. Morgan rozdelil telocvičňu sieťou, ktorej horný okraj umiestnil asi 180 centimetrov od zeme. Vytvoril dve družstvá a dal im za úlohu odbíjať loptu na polovicu súpera. Najprv skúšal futbalovú a tiež basketbalovú loptu, s ktorými sa hralo zle, najmä basketbalová lopta bol príliš ťažká a spôsobovala zranenia prstov. Nakoniec nechal špeciálne vyrobiť loptu určenú pre volejbal. Hru pôvodne z neznámych dôvodov pomenoval mintolette, podľa spôsobu odohrávania lopty sa jej však čoskoro začalo hovoriť volleyball. V roku 1896 vyšli oficiálne prvé zjednotené pravidlá volejbalu, ktoré uverejnil JJ Cameron.

V roku 1947 vzniká Medzinárodná volejbalová federácia (FIVB). Prvé majstrovstvá sveta vo volejbale sa organizovalo v roku 1949 v Prahe. Volejbal sa stal tiež v roku 1964 súčasťou programu olympijských hier, kedy bol prijatý Medzinárodným olympijským výborom. Plážový volejbal ako nový variant volejbalu bola oficiálne uznaná FIVB v roku 1986. Plážový volejbal sa stal tiež súčasťou olympijských hier, a to o desať rokov neskôr.

Pravidlá volejbalu a ďalšie aspekty hry

Ihrisko a hra

Volejbal sa hrá na ihrisku v tvare obdĺžnika o daných rozmeroch 18 x 9 metrov. Ihrisko je rozdelené na dve polovice sietí, ktorá je napnutá tak, že jej horná kraj je výškou 2,43 metrov u mužov a 2,24 metrov u žien. Hrá sa so špeciálnou volejbalovou loptou. Na každej polovici hracej plochy je vo vzdialenosti 3 metrov od strednej čiary rovnobežne s ňou vyznačená takzvaná útočná čiara, ktorá určuje na každej polovici takzvanú prednú zónu. Nad postrannými čiarami sú na sieť zvisle pripevnené takzvané anténky, ktoré vymedzujú povolený priestor preletu siete.

Na oboch poloviciach sú rozmiestnené šesťčlenné družstvá v rozostavené tri vpredu a tri vzadu. Každé mužstvo začína podobne ako v tenise podaním čiže servisom. Podáva hráč umiestnený vzadu vpravo, pohybom celej paže a ruky odbíja loptu cez sieť na súperovu polovicu ihriska. Brániace mužstvo sa snaží zabrániť dotyku lopty so zemou a odohrať ho späť na súperovu polovicu ihriska. Hráč môže loptu len odbíjať, nie držať v rukách a chytať ho, pričom sa žiadny hráč nesmie dotknúť lopty dvakrát po sebe, a zároveň sú umožnené maximálne tri dotyky lopty. To pokračuje dovtedy, než lopta niektorému z družstiev spadne na zem na ich polovicu, alebo ak niektoré mužstvo neurobí inú takzvanú chybu.

Bod získava mužstvo, ktoré bolo na podanie, následne môže v podávaní pokračovať. Ak uspeje mužstvo brániace, vymení sa podávajúci tím, a toto družstvo teda podáva. Až potom môže získať bod. Po každej zmene podania sa hráči na ihrisku točí v smere hodinových ručičiek.

Ak dosiahne družstvo 25 bodov a druhé družstvo má najmenej o dva body menej, vyhráva jeden set. Inak sa pokračuje, kým nemá jedno mužstvo o dva body viac ako druhé. V ďalšom sete podáva družstvo, ktoré nepodávalo predtým. Volejbal sa hrá na tri víťazné sety. Ak je po štvrtom sete nerozhodný stav, rozhoduje set piaty, ktorý sa hrá len do 15 bodov opäť s minimálne dvojbodovým rozdielom.

Okrem prípadu, keď sa družstvu na ich polovici dostane lopta do kontaktu so zemou, existujú ďalšie situácie, prí ktorých končí rozohrávka, a dané družstvo stráca loptu alebo bod, hovorí sa im chyby. Medzi chyby patrí napríklad situácia, keď lopta podľa sieť, alebo sa dotkne nejakého predmetu mimo ihriska (tiež napríklad vonkajšiu časť siete, anténok, stĺpikov a povrazu držiaceho sieť), alebo lopta preletí sieť mimo priestor vymedzený na okrajoch takzvanými anténkami, či ak napríklad hráč ovplyvní hru tým, že sa dotkne siete (dotkne sa horná pásky alebo sieť stiahne, aby preletel loptu a podobne). Medzi chyby patrí tiež smečovaní lopty zadného hráča z prednej zóny alebo pokus o blok hráčom zadného radu (zadný hráč môže smečovat iba spoza útočnej čiary a nesmie blokovať, to majú na starosti hráči v prednej zóne).

Špecializácia hráčov

Najčastejšie sa tím špecializuje na jedného nahrávača, jedného diagonálneho hráča (čiže univerzála), dvaja smečiari, dvaja blokári a libero. Libero je ako špecializovaný hráč povolený pravidlami, jedná sa o hráča, ktorý môže v akomkoľvek prerušení hry vystriedať akéhokoľvek hráča zadnej rady bez toho, aby sa táto výmena počítala do limitu striedania. Pravidlá obmedzujú činnosť libera na čisto obrannú, to znamená, že libero nesmie smečovat na súperovu polovicu, to je považované za chybu. Libero má farebne odlíšený dres, hrá len v zadnej rade a nikdy nepodáva.

Striedanie hráčov

Hráči môžu byť podľa pravidiel volejbalu striedaní počas hry. V priebehu jedného setu sa môže družstvo vystriedať maximálne šesťkrát. Striedaním sa však nesmie meniť poradie na ihrisku, čiže ani poradie hráčov na podaní. Hráč sa smie do hry vrátiť iba striedaním hráčov, ktorý ho striedal pôvodne.

Varianty volejbalu

Volejbal sa postupom času vyvinul do rôznych obmenených podôb. Medzi ne patrí napríklad volejbalový debl, ktorý sa hrá vo dvojiciach, čiže proti sebe stoja dva dvojčlenné tímy. Pravidlá sú v podstate zhodné s klasickým volejbalom. Ďalším variantom volejbalu je plážový volejbal, ktorý sa hrá na pieskovom ihrisku, a opäť ho hrajú dvoja stojaci proti sebe. Jemný povrch tvorený pieskom umožňuje vykonávať zákroky, ktoré sú nebezpečné na tvrdom povrchu, to zvyšuje atraktivitu hry. K atraktivite prispieva aj to, že sa plážový volejbal hrá v plavkách.

Prečo je volejbal tak obľúbený?

Volejbal má jednoduché pravidlá a každý sa ho môže veľmi rýchlo naučiť hrať. Obľuba volejbalu tkvie aj v tom, že okrem toho, že je nenáročný na vybavenie, teda že je to lacný šport, je tiež veľmi zábavný.

Aké výhody Vám prináša pravidelné hranie volejbalu?

Pravidelným hraním volejbalu zvyšujete svoju kondíciu. Volejbal je aeróbna aktivita. Pravidelné aeróbne cvičenie je známe ako veľmi dobré pre naše zdravie, predovšetkým srdce a cievny systém. Pravidelný tréning slúži ako prevencia vzniku vysokého tlaku, srdcového infarktu a ďalších srdcových a cievnych chorôb. Znižuje sa kľudový pulz, čo je veľmi výhodné pre srdce, ktoré tak môže pracovať menej.

Pravidelné cvičenie pôsobí pozitívne okrem fyzického aj na zdravie duševné, pretože sa pri ňom uvoľňujú endorfíny a ďalšie podobné takzvané hormóny šťastia. Človek tak bojuje proti nadmernej stresovej záťaži, typické pre modernú dobu.

Ak chcete začať hrať volejbal, aké vybavenie k tomu budete potrebovať?

Volejbal je kolektívna hra. Hranie volejbalu sa tak pozitívne prejavuje aj v sociálnej oblasti, človek tak uspokojuje biologickú potrebu sociálneho naplnenia. Stretáva sa s novými ľuďmi a starými priateľmi.